Kandidát ( povedzme na župana) mi venoval úsmev. Prehovorila som s nímpár viet a
keďže som sidávala pozor na slová, akosi mi vyjadruje sympatie. Viem, čo robím. Každý,ktorý kandiduje, má na konci kampanenervy nadranc. Je to ťažká práca. A myslím to vážne. Počúvať množstvohlúpostí, urážok, stupidít, ale aj vynikajúcich vecí, na ktoré nemáte čas. Musísa správať presne tak, ako ja, keď som s ním prehovorila pár viet. Či onso mnou? Predstavte si, že je presvedčený o svojom poslaní a musí hodosiahnuť. Povie si, že vydrží celú kampaň a potom...keď je zvolený, už v rámci mantinelov robí, čo môže. Abydosiahol svoj cieľ.
Aký je tento? Stačilo mi pár slov, pohľad na billboard, plagáty a„skladačky“, vedela som, s kým mám tú česť. Škoda, že takých vyškolených k občianstvuako ja, je málo. Dokopy je nás vždy len do 20 percent aj s mozgom rozmýšľajúcimivoličmi . Ostatní sú srdcoví.A na nich sa „šije“ kampaň na županovej úrovni. ( Na miestnej jepragmatická kampaň, lebo tam bývajúci voliči dobre vidia. Nemáte čo vymýšľať.A aj preto sú výsledky veľmi zaujímavé. Totiž, volebné programy sú sinenormálne podobné a volia sa takí, ktorých ľudia poznajú – prevažne. Pretosa stáva, že zvolia zmes strán a potom je to aj v zastupiteľstváchzaujímavé...) Ale post župana je už riadny kus politiky.
Okolo kandidáta ( povedzme na župana) sa zbehla miestna smotánka strany(ako nohsledi v nejakej firme, leboaj strana je vlastne firma). Podávajú si ruky, podlizujú sa a tak. Čítamim z očí požiadavky, daň za pomoc. Ale máte smolu, váš kandidát presnevie, čo urobí po zvolení a udrží si vás od tela. Sú tu dôležitejší.Napríklad moja kamrátka. Postavím sa do radu za ňou. V duchu sa smejem.Žiarlivé pohľady, s kýmže sa asistentka tak milo rozpráva? Vezme miporadie? Kandidát pozrie naším smerom. Potrebuje oporu. Teraz sme to my dve.Zjavne sa upokojí a pokračuje v klišé akcii...úsmevy, podania rúk,pár slov.
Zaregistrujem slová, známu artikuláciu, hovorová štylistika, strašný nášprízvuk, ktorý dokáže prezradiť úroveň inteligencie, prípadne sa cezeň musíteprehrýzť, aby ste objavili perfektného človeka. Kde som ho len počula? Kdesiuž...Ach, bože. Môj bývalý študent. Pamäť hľadá meno. Automaticky sa obraciamjeho smerom. Počúvam. Spomínam...
Poznám nejaké triky z kampaní, som političkou na miestnej úrovni,dokážem dešifrovať možno 7 z desiatich manipulácií niektorého média. Akopedagóg na svojich predmetoch som študentom ukazovala (výchovné ciele), akoodhaľovať populistických politikov, čítať medzi riadkami pomerne a ajúprimné vyjadrenia politikov (aspoň si myslím). Upozorňovala som na trikymédií. Dávala som vždy najavo aj svoj názor, ale povedala som , že je môj. Snažilasom sa im ukázať, že akýkoľvek politik je tiež človek, pracuje ( ktorý ako, aleurčite pracuje, lebo aj to je práca). Dúfam, že nefrázujem, ale učila somich občianstvu. Niektorým sa nepáčili moje názory. Odporúčala som im, aby sivypočuli ďalších učiteľov a urobili si svoj záver. A tajne dúfala, žesi osvoja práve ten môj...
Tento študent, ktorého som po rokoch znovu stretla, ma aspoň raz vyviedolz rovnováhy. Bolo toho veľa, aleraz som nevydržala. Po hodine mi jednaštudentka vnútila spätnú väzbu: - Máte veľmi dobré pľúca, pani profesorka.
Užsa nič nedalo vziať späť. Mala pravdu.
Bývalý študent bol práve v družnom rozhovore s kandidátom (povedzme na župana ), tešil sa ako malé decko, že s ním rozpráva tak„vysoko“ postavený človek. Najviac sa tešil , že má dobrý volebný program,proste najlepší. Ešte nikto taký doteraz nemal. Hlavne tá časť o otvorenejkancelárii zo všetkých strán, teda presklenej, aby každý videl, či županpracuje alebo nie. Lebo doteraz všetci len sedeli za stolom, nohy malivyložené, brali veľké peniaze a žrali. Povedal môj bývalý študent. Skorosom sa rozosmiala. Nezmenil sa. Pred pár rokmi mi niečo podobné povedal nainého politika, ktorého som síce nemala v láske, ale zdalo sa mi nesprávneho dehonestovať. Debata medzi nami pokračovalaďalej. Z nej vyplynulo v závere, že všetci, ktorí nerobia rukami,vlastne nerobia. Ale baníci áno. No a vtedy ma už nič neudržaloa moje pľúca skúsili, čo vydržia. Nesprávny postup. Ale stalo sa, veď smeľudia. Tým to neskončilo. Povedala som, že mu nastavím zrkadlo. Aby sa videl.A ešte veľa ďalších vecí. Zbytočná moja práca.
- O čomrozmýšľaš? – spýtala sa priateľka.
- Vidíš ho? –ukázala som hlavou. - Kedysi som mu v zlosti povedala, že patrí k všeobecným osemdesiatim percentám a nakoniec ho aj tak nejaký politik oblafne.Dokonca aj ja. Nie ako osoba, lebo mňa by utopil v lyžičke vody, alekandidáta tak vyškolím, že ho zvládne jednou vetou.
- Teraz si čo?Učiteľka alebo politička?
- A či ja viem? Toľko som im poodhaľovalana nás politikov a súčasne ukázala klady, že by mohli aj vedieť, nie?Pripravovala som ich ako na písomku. Dávala vzorové príklady. A tu jevýsledok. Urobíš to isté zadanies inými osobami a on nájdechybné riešenie.
- Nie sischizofrenik?- zasmiala sa a bežala asistovať kandidátovi. Nehnevala sa.My, čo pracujeme dlhšie v politike, už na takéto invektívy nereagujeme. Priateľkanadáva na moju stranu.
Až ku mne bolo počuť srdečný rozhovor kandidáta ( povedzme na župana ),jeho asistentky a môjho bývalého študenta. Dohadovali si stretnutie,vymieňali telefónne čísla. Ach, ten náš prízvuk. Akoby sa prehĺbil, či čo. Môj exštudent príde pozrieťnovú kanceláriu. Skontrolovať. Určite bude veľmi spokojný. V aute sme torozoberali. Ak kandidát vyhrá, nechá prerobiť celú kanceláriu, kúpi novézariadenie a na sklá sa dajú žalúzie. Niekedy sa zdvihnú. Možno prvýmesiac budú vždy zdvihnuté. Pohltí to síce nejaké verejné financie. Alekandidát ( povedzme na župana) bude mať mandát. Volebný program oslovil voličov.
Pozrela som na de facto povedzme župana. Bol unavený. Ledva stál na nohách. Snažilsa ešte stále usmievať, ale oči ho prezrádzali. Bo hladný, no stále muselodložiť párok a rožok. Ledva sa stačil napiť. Stále sa rozprával. Jedni munadávali, druhí lichotili. Asistentka mu nenápadne ukazovala na hodinky. Trebastihnúť ešte jedno malomesto. A to nie je všetko. Mal by sa tam dostaviťna politický klub, lebo sa ho dožadujú vlastní. Prvé požiadavky, aby si ichpamätal. Asistentka spomínala aj niečo ďalšie. A ráno by mal pokračovať vo svojebežnej práci na úrade. Bude musieť, lebo ho pozorujú. Ak byteraz urobil i čo len najmenšiu chybu alebo jeho podriadení, roznesú hov zuboch. Médiá, a potom na tomto základe i ľudia.
