Bola som ďaleko, ďaleko.... Presne ako teraz, 54nie je nič (akože) moc.
Ak by stesa vtedy pozreli na zoznam poslancov mestského zastupiteľstva (MZ), zistili by ste, že tí z konca abecedysa tam dostali preto, že kandidovali v malých volebných obvodoch,dedinách, proste boli všetci na jednejstranevolebného lístka. Z nášho KVPčka prešli všetci z prvej strany a jeden - jedinýz druhej. No mal najmenej hlasov, len tak - tak sa dostal. A prečo sadostal? Mal výhodu, bol starostom a všetci ho poznajú. Ale keby bol naopačnej strane lístka, stavím sa, že by bol s hlasmi na tom lepšie.
Najväčšíšok som zažila vtedy, keď sme sa od členov volebných komisií dozvedeli, akomnohí voliči hlasujú: na inštrukciu, že majú zakrúžkovať najviac šesťkandidátov, zakrúžkujú prvých šiestich. Dala som si za úlohu informovaťvoličov.
V roku1998 sme zajasali. Boli sme všetci pekne spolu na titulnej stránke. Alenevýhoda konca abecedy sa prejavila. Voličom sa nechce čítať až do konca. Našťastie som sa tým nemuselazaoberať. Prešla som.
Prišiel rok2002 a s ním nové voľby do mestského zastupiteľstva. Kandidovalo násešte viac a tým pádom voličom ešte viac komplikoval krúžkovanie veľkýpapier a hľadanie svojich kandidátov. Čím išli nižšie, tým mali menejtrpezlivosti. Chýbali mi dva hlasy, aby som bola v MZ. Veľmi ma nutkalodať prepočítať hlasy. Nedala som. Niektorí, myslím v Blave, dali, sa mimarí. Myslím, že tam bolo trochu rozruchu okolo komisií. Vtedy mi prvýkrát napadlo,že treba obmieňať ľudí vo volebných komisiách.
A sútu voľby do VÚC. V našom okrese sa môžu do krajského parlamentu dostaťšiesti. A kandiduje nás viac ako šesťdesiat. Moja 54-ka hovorí za všetko. Uvedomila som si to hlavne vtedy, keď sa mamladý kolega z politickejstrany opýtal: „Ako si robíš kampaň? Nevidno ťa. Mala by sirobiť viac ako ostatní, lebo si na konci abecedy.“ No povedzte, čo by ste namojom mieste urobili?
Trebapovedať, že taká kampaň chce svoje financie. A na pomer môjho platunezanedbateľné. No zasa sa z toho nezbláznim. Trochu sa na čas uskromním.Vydali sme plagát, ktorý je na „výlepných“ miestach, tiež beháv autobusoch. Aj „skladačky“ padnú do schránok. Nedala som si robiťkalendáriky so svojím portrétom, ale som začala vyrábať propagačný inýmateriál. Z materiálov ČO DOM DAL... A ponúkala som sebas heslom ŠKOLSTVO je mojou prioritou, pred obchodnými centrami. Dlho som to nevydržala. Jednak som mala vysokúteplotu, jednak nás tam bolo ako mravcov – kandidátov mojej strany, jednakľudia nemali záujem. A materiály brali ako ja, čo mi niekto niečo dá doruky, keď idem okolo (... zo slušnosti beriem) . Pár sa s nami porozprávalo.Ale mala som dobrý pocit. Rozdala som všetko, čo som mala. Viete, naozaj by somtie náklady nemala. Radšej by som venovala peniaze trebárs našej škole na nákupDVD do „mojej“ geografickej učebne, lebo je toľko krásnych filmovo svete... Ale to by som musela byť v abecede na písmeno AAAA – KKKKKKK. Podľa mojich skúsenostímajú najväčšie šance. A zvlášť tí na B, neviem prečo aj na G (česťvýnimkám - zviditeľneným).
Ideo osobnosti, či o písmená?
Článok somnapísala na základe možností Kódexu blogera, bod 6. Má to byťhlavne ( samozrejme nie na 100 percent ) o zážitkoch a pocitoch kandidáta. Kandidujemza poslankyňu VÚC, volebný obvod Košice 2, koalícia KDH-OKS